Nádherný, osobní příběh č. 25 mi napsala Péťa, původem ze Slovenska, také lektorka angličtiny a má spřízněná duše. S Péťou jsem se seznámila na lektorském festivalu a krásně jsme si padly do noty. Její vyprávění ze života v Kanadě miluji a jsem moc ráda, že ho s námi sdílí. Tak pojďme na to!
Moje meno je Petra Cagáňová a myslím, že som bola vždy dušou cestovateľ a objavovateľ všetkého nového. Odmalička ma fascinovali rozdielnosti medzi ľuďmi, rôzne kultúry a jazky.
Pamätám si, že už ako puberťáčka som mala ambície cestovať. Tú cestovateľskú “vrtuľu v zadku” som asi zdedila po mame, ona tiež žila niekoľko rokov v Nemecku a bývalej Jugoslávii, čo nebolo v tých časoch úplne bežné.
Angličtina otvára dvere do celého sveta
Už počas vysokej školy som každé leto trávila v medzinárodných kempoch s nejakým environmentnálnym presahom, kde som spoznávala ľudí z celého sveta. To ma dosť ovplyvnilo, pretože som pochopila, že angličtina mi otvára dvere do celého sveta.
Už vtedy som vedela ,že po skončení vysokej školy chcem vyskúšať žit nejaký čas v zahraničí. Lákalo ma to všetko nové, nepoznané. Chcela som si sama sebe dokázať, že sa viem o seba postarať, byť slobodná a nezávislá. Že si zvládnem nájsť prácu, naučím sa ešte lepšie jazyk, precestujem krajinu, pretože som to vnímala ako najlepšie investované peniaze v živote.
Túto túžbu po slobode a nezávislosti som mala vždy v sebe, už od malička.
Cesta do Kanady
Nakoniec prišiel deň D a ja som sa rozhodla odísť do Kanady. Mala som 24 rokov, práve som vyštudovala zahraničný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Kanada bola mojou top vysnívanou krajinou.
A prečo Kanada?
Neviem, asi preto, že milujem prírodu a angličtinu a preto, že Kanada bola otvorená a láskavá k cudzincom. Cítila som, že táto skúsenosť ma ovplyvní na celý život a nemýlila som sa.
Do Kanady som odišla na trvalé víza, ktoré som si cca 1 rok vybavovala ešte zo Slovenska ( na ambasáde vo Viedni). Celý aplikačný proces bol zdĺhavý a pomerne náročný, ale nie nemožný uskutočniť. Musela som zdokladovať svoje vzdelanie, pracovnú prax, urobiť testy v angličtine a absolvovať osobný pohovor na ambasáde. Nakoniec som tie trvalé víza získala, čo pre mňa to znamenalo dôležitú vec – mohla som sa uchádzať o akúkoľvek prácu v Kanade. Takže som mala rovnaké šance ako občania Kanady.
Lákalo ma, že Kanada víta ľudí z celého sveta bez ohľadu na rasu, farbu pleti, národnosti, vierovyznanie atď. A tak som sa tam aj cítila. Vítaná a podporovaná. Kanada je fascinujúca v tom, že naozaj rešpektuje odlišnosti ľudí a oslavuje to. Ľudia sú milí a nápomocní. Samozrejme nie všetko je ružové, začiatky boli ťažké a dosť dlho mi trvalo nájsť si priateľov, ale kde je to jednoduché, že?
Mojim zámerom bolo v Kanade plnohodnotne žiť, pracovať, študovať, cestovať a ak sa mi tam nebude páčiť, môžem sa vždy vrátiť domov. Mala som skvelú podporu rodičov, ktorí mi nikdy nevyčítali, že ich “opúšťam”, ale bezhranične podporovali všetky moje rozhodnutia. Až teraz, ako matka dvoch detí chápem ,ako veľkoryso sa ku mne zachovali, pretože počítali aj s alternatívou, že v Kanade ostanem. Nakoniec som v Kanade strávila 10 rokov života.
Samozrejme na začiatku pobytu v Kanade prišiel kultúrny šok. Pamätám si dodnes tie pocity – nové mesto, samé mrakodrapy, more, hory, palmy, dážď, všade veľa Aziatov, sushi :)..…… prišla som do najzápadnejšieho veľkého kanadského mesta Vancouver.
A či som mala obavy?
Ano, prešla som si všetkými fázami – od strachu, blokov, nedorozumení, nepochopenia a neskôr pochopenia mentalitných rozdielov. Pamatám si, ako bezmocne som sa cítila, keď som nerozumela v angličtine, a to som si myslela, že ju mám na celkovo slušnej úrovni. Ale všetko sa vyriešilo, všetko je tak, ako malo byť.
Prvú prácu som si našla za 2 dni. Pracovala som v kórejskom obchodíku na najrušnejšej ochodnej ulici vo Vancouveri a predávala batožinu. To, že som kórejským majiteľom nič nerozumela, pretože mali silný prízvuk, bol po čase trochu problém 🙂 Mám pocit, že ani oni nerozumeli mne.
Do mesiaca som už mala inú prácu. Získala som prax ako recepčná v YMCA hoteli a neskôr som začala pracovať v butiku s dámskou módou a v lokálnej banke. Mať dve až tri práce na začiatku v cudzine je celkom bežné. Najskôr ma to bavilo, po roku som už ale hľadala len jednu stabilnú prácu, pretože som chcela aj študovať.
Aj keď som mala na Slovenskú vyštudovaný zahraničný obchod, išla som na ďalšie štúdiá na BCIT – British Columbia Institute of Technology vo Vancouveri a úspešne dorobila diplom CITP – Certified International Trade Profesional. Ide o akýsi certifikát, ktorý vám otvára dvere do firiem, ktoré pracujú v medzinárodnom merítku. Na školu som ale nešla len kvôli získaniu displomu. Šla som tam hlavne kvôli networkingu – aby som tam stretla nových ľudí, vytvorila si okolo seba nové kamarátstva. Tam som naozaj spoznala úžasných učitelov a študentov, s ktorými som v kontakte doteraz.
Nakoniec na mňa v Kanade čakala aj láska.
Stretla som tam muža z Nových Zámkov, ktorý si tiež prišiel do Kanady plnit svoje sny 🙂 Bola to láska na prvý pohľad a dosť ma podporoval, pretože už v Kanade v tom čase 5 rokov žil a vedel, ako to tam chodí.. Nakoniec sme s manželom strávili v Kanade 10 rokov.
Roky plynuli a bolo nám dobre. Veľa sme cestovali, užívali si krásy Kanady. Mali sme dobrú prácu, krásne bývanie, užívali sme si prechádzky pri mori, chodili do práce na bicykli…. No čo viac sme si mohli priať.
Ja som si našla vysnívanú prácu v zahraničnom obchode a mala som obrovské šťastie na jednu firmu, kde som sa cítila ako ryba vo vode. Bola to menšia rodinná firma, podporovali ma a ja ich. Makala som, ale bola som vždy primerane odmenená. Šéf so šéfkou boli už starší a prirástli mi k srdcu – nazvala by som ich mojimi druhými rodičmi. Nikdy som sa predtým nestretla s takou láskavosťou zamestnávateľov – keď som bola chorá, doniesli mi lieky, keď som mala veľa práce, doniesli mi obed. Na toto 6 ročné obdobie s výnimočnými ľudmi nikdy nezabudnem a stále spomínam.
Napriek idylke vo všetkých smeroch som začala pociťovať v srdci obrovskú prázdnotu. Nedarilo sa nám v Kanade založiť si rodinu a ten pocit chýbajúceho domova bol intenzívnejší a intenzívnejší. Už ma nebavilo každý týžden sedieť na skype a oslavovať narodeniny, meniny s mojou rodinou online. Chcela som ich objať vždy, keď som to cítila. Strašne ma to začalo ťahať domov a keď zomrela moja milovaná babička, rozhodli sme sa s manželom opustit všetko to krásne v Kanade a vrátit sa naspäť do Európy.
Manžel sa už z rodinných dôvodov nechcel vracať na Slovensko, ale zakotvili sme na Morave, čo nie je ďaleko. Sme kanadskí občania a ak to tak budeme cítiť, vždy sa môžeme vrátiť naspäť do Kanady. Ale teraz sme šťastní tu na Morave, pretože tá je nám mentalitou najbližšia. Sme blízko pri rodine, hocikedy si odskočím domov a zároveň máme stále našu nezávislosť a slobodu. Na Morave sa nám narodili 2 deti – máme syna a dcérku. Čo viac si priať. Sme tu a mňa pobyt v zahraničí ovplyvnil natoľko, že teraz sama učím konverzačnú angličtinu ostatných.
Chcela by som odporučiť všetkým ľudom, či už mladším alebo starším. aby aspoň raz v živote vycestovali do zahraničia. Nemusí to byť zrovna Kanada, pre niekoho to je ďaleko :), ale stačí ísť aj kúsok za hranice. Nemusí to byť zrovna 10 ročný pobyt v zahraničí, niekedy stačí aj predĺžený víkend v cudzine a niečo vás v živote veľmi ovplyvní.
Cestovanie je za mňa najúžasnejšia aktivita, investícia a sebarozvoj v jednom.
Tie zážitky sú na celý život. Keď cestujete, už nikdy nebude všetko ako predtým. Ak sa naučíte anglicky alebo inú reč, máte vyhraté. Viete si vybaviť všetko, zoženiete si prácu, ubytovanie, nájdete si kamarátov. Zase sa vraciam k slovíčku SLOBODA. Cestovanie a angličtina = sloboda.
Všetko má svoje pre a proti. Keď žijete dlhodobo v zahraničí a bez rodiny, je to ťažké, ak máte silné citové väzby na iných rodinných členov, ktorí vám chýbajú. Keď žijete len doma, zase neviete, čo krásne by ste zažili inde.
Mne sa osvedčilo počúvať svoje srdce.
Nikdy nebola lepšia príležitosť cestovať ako teraz. Nikdy nebolo toľko možností. Využite to, žite a neprežívajte. Choďte do toho aj napriek strachu, obavám, či to zvládnete. Vždy sa môžete vrátiť domov, ale keď to nevyskúšate, neviete, čo vám to prinesie. Tak aby ste neľutovali 🙂
Želám všetkým dobrodružným dušiam krásny čas plný nevšedných zážitkov.
Majte sa krásne a nakrḿte svoju cestovateľskú dušu.
Peťa Cagáňová
www.englishwithpetra.com
